Na jednej z našich stavieb sme zažili niečo, čo by pokojne mohlo byť námetom na seriál. 😅
Môj klient potreboval v hale položiť dlaždice, ktoré si sám kúpil. Niektorí to takto robia – zakúpia si materiál a potom zavolajú firmu, aby ho položila.
Nastal však neočakávaný problém už v prvej etape pokládky.
Na dlaždiciach sa začali objavovať prasklinky.
Začali sme skúmať, čím to môže byť. Stavebná firma tvrdila, že dlažbu nalepili správne, a že problém musí byť v nekvalitnom materiáli.
A teraz si to predstavte – priamo z Talianska priletel šéf kvality, aby osobne skontroloval, či je dlažba správne položená. 🧐
Bola.
Použil špeciálny taliansky nástroj (nerezovú polievkovú lyžicu), ktorým overoval práce firmy. Chyba v pokládke nebola. Ale tie drobné „pavučinky“ na dlažbe nás stále trápili.
Dodávateľ tvrdil, že s dlažbou je všetko v poriadku, zatiaľ čo realizačná firma obviňovala materiál. Klient sa ocitol medzi dvoma mlynskými kameňmi – druhá fáza stavby mala pokračovať, a nikto nevedel, čo robiť s dvoma kamiónmi dlažby, ktoré už boli zaplatené a doručené na sklad.😬
Začal som hľadať pomoc na všetkých frontoch – volal som do jednej nemenovanej komory, ale namiesto odpovedí som dostal len „ticho”. Pre súdnych znalcov by to bolo len nezaplatené trápenie, a skúšobné ústavy by len porovnali vlastnosti s certifikátom… Nikto nevedel, nechcel alebo nemohol rozhodnúť, či je materiál v poriadku a či ho možno nainštalovať tak, aby slúžil dlhodobo bez problémov.
Tlak bol obrovský – práce boli pozastavené, čas plynul a stavbu bolo treba dokončiť načas. Tak som si povedal, že je čas na trochu kreativity.
Vzal som vzorku dlažby a zamieril k bratrancovi, ktorý predáva mikroskopy. Po dôkladnom preskúmaní sme objavili niečo zaujímavé – praskliny sú hlboké len asi 1 mm. Hm, toto bude ešte zaujímavé.
Napadlo mi osloviť kamaráta, ktorý pracuje pri brnenskej univerzite a s ktorým som cestoval po Číne.
Na túto záhadu sa pozrel aj sám profesor, expert na dlaždice. Odpoveď, ktorá prišla po dvoch týždňoch, bola jasná – praskliny sa začali tvoriť už počas výroby. Problém (aj keď iba estetický) bol teda u výrobcu, nie u nás. Vraj, ak by mali záujem, pošlú výrobcovi detailný popis toho, kde vo výrobe tento problém vzniká.
Za vyriešenie hlavolamu som teda vďačil dvom veciam – mikroskopu a dvom fľašiam rumu, za ktoré som „vybártroval” služby kamaráta a pána profesora.
Tento prípad mi opäť ukázal, že nikdy neviete, kde a kedy sa vám môžu zísť správne kontakty. Jedným e-mailom vyriešený veľký problém a všetko mohlo pokračovať podľa plánu. Takéto zážitky len potvrdzujú, aké dôležité je mať nielen dobré nástroje, ale hlavne ľudí, na ktorých sa môžete spoľahnúť. 🙏
